Neprestáva pršať
papierová loď po dúškoch
stráca sucho z paluby
po sivej hladine plávajú biele lupene
slnečným vetrom hnané, lícom naruby

Neprestáva pršať
a ako-kde sa vlhko radí medzi neduhy
lupene pomaly klesajú k rybám
a mraky nedočkavé ohýbajú dúhy

Je to tak odvážne
chcieť odhryznúť si z tvojho ucha?
je to tak odvážne
smiech medzi tvoje chĺpky fúkať?

Chceme spolu zmoknúť
v daždi stratiť všetky istoty a záruky?
všetky okrem tejto krehkej chvíle
v ktorej držíme sa za ruky

Neprestáva pršať
v kalužiach kruhy veľmi podobné tým pod očami
k brehu zostáva toľko, čo ku dnu
pribúda nocí pod napätím a v mlčaní