Napospas

 

K tvojím nohám naklonená
zapadá prachom hlas
až po okraj som naplnená
mukám napospas

Možno rozdelíš ma na dve telá
pri prvej večeri
ochutnáš ma či som zrelá
vonku sa zošerí

Vtedy urazím ticho
a pohrdnem bezpečím
krvácam z otvorov
ktorým to nesvedčí

Kážeš do ohňa nech ruky vložím
ruky z papiera
zahorím a červenám sa
farbou popola

Možno rozdelíš ma na dve duše
prvým čítaním
už nepohryziem, nepokúšem
v seba sa premením

A tak ohnivým perím
ti na na tvári hladím
jazvu odpusť
to ja som zlá

About the author: Katka Žilová

Leave a Reply

Your email address will not be published.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.